• Etické rozhodnutie sa týka úsudku o tom, čo je správne alebo nesprávne. Etické rozhodnutie je také, kde si človek vyberá, ako reagovať na danú situáciu na základe hodnôt dobra a zla, na rozdiel od iba účelnosti alebo efektívnosti. To znamená, že sa zaoberá aj morálnymi otázkami. Morálnu stránku rozhodovania určuje viacero faktorov:

1. Rozhodnutie pravdepodobne bude mať významný vplyv na ostatných – týka sa tak škôd ako aj výhod, zváženia celospoločenského dobra, to znamená zváženie vplyvu rozhodnutia aj na iných, nielen na seba.

2. Toto rozhodnutie bude pravdepodobne charakterizované voľbou, nakoľko sú otvorené viaceré alternatívne možnosti. Morálne rozhodnutie si vyžaduje, aby rozhodujúci mali na výber.

3. Jedna alebo viac zainteresovaných strán považuje rozhodnutie za eticky relevantné. Bez ohľadu na to, či osoba s rozhodovacou právomocou za také rozhodnutie považuje, to má etický obsah, pokiaľ tak urobia iní, rozhodnutie určite obsahuje istý stupeň etickosti.

• Schopnosť posúdiť, či je niečo správne alebo nesprávne, si vyžaduje základné znalosti o spôsobe, akým to môžeme posúdiť (etické zdôvodnenie), a reflexiu kritérií, ktoré pri posudzovaní používame. Sú dve základné etické teórie, ktoré sa snažia špecifikovať a zdôvodniť morálne pravidlá a princípy: utilitarizmus a deontologická etika. Utilitarianizmus je teória, ktorá hovorí, že pre rozhodnutia je z hľadiska etiky relevantná iba jediná vec – užitočnosť. Jedinou eticky správnou možnosťou je potom tá, ktorá prináša najväčší úžitok. Deontológovia veria, že povinnosti majú prednosť pred všetkým ostatným. Povinnosť je zodpovednosťou, nutnosťou aj záväzkom.

• Modely etického rozhodovania sa snažia ukázať dve veci: [1] Rôzne fázy rozhodovania, cez ktoré ľudia prechádzajú v reakcii na etický problém v biznis kontexte; [2] rôzne vplyvy na tento proces.

1. Rozpoznať morálnu otázku;

2. Urobiť morálny úsudok ohľadne tejto otázky;

3. Preukázať úmysel konať podľa tohto úsudku;

4. Zámerne konať.

• Morálne úsudky sa môžu robiť na základe zváženia práv, povinností, dôsledkov, atď. (podľa rôznych etických teórií). Väčšina výskumov však naznačuje, že manažéri majú tendenciu spoliehať sa primárne na uvažovanie z hľadiska dôsledkov. V priloženej prezentácii nájdete príklad etiky z hľadiska dôsledkov.

• Toto sú jedinečné vlastnosti jednotlivca, ktorý robí príslušné rozhodnutie. Patria sem faktory, ktoré sú dané pri narodení (napr. vek, pohlavie) a faktory získané skúsenosťami a socializáciou (napr. vzdelanie, postoje).

• Tieto konkrétne črty kontextu ovplyvňujú, či jednotlivec spraví etické alebo neetické rozhodnutie. Patria sem faktory spojené s pracovným kontextom (napr. systém odmeňovania, pracovné úlohy, organizačná kultúra) a faktory spojené so samotnou problematikou (napr. intenzita morálneho problému alebo etické vymedzenie problému).

• Taktika racionalizácie je mentálna stratégia, ktorá umožňuje jednotlivcom vnímať svoje skazené alebo skorumpované činy ako odôvodnené. Je to súčasť procesu morálneho rámcovania, ktorý ospravedlňuje nemorálne činy. V rámci týchto stratégií môžeme identifikovať: popieranie zodpovednosti, popieranie zranenia, popieranie obete, sociálne váženie, odvolávanie sa na vyššiu lojalitu, metafora knihy (napr. jednotlivci tvrdia, že sú oprávnení oddávať sa deviantnému správaniu z dôvodu svojich nahromadených zásluh). Pozrite si na priloženej prezentácii príklady, vysvetlenie, atď.