Rozhodovanie možno definovať ako proces, pri ktorom je zámerne vyberaný určitý postup zo súboru možných alternatív na dosiahnutie stanovených cieľov. Rozhodovanie je neoddeliteľnou súčasťou moderného manažmentu. V zásade je správne alebo racionálne rozhodovanie považované za jednu z kľúčových funkcií manažmentu v každej organizácii. Účelom tohto kurzu je pomôcť rozvíjať vaše rozhodovacie zručnosti, uvedomiť si rozdiely medzi individuálnym a skupinovým rozhodovaním a identifikovať váš osobný štýl rozhodovania.

• Štýly rozhodovania sa líšia z hľadiska dvoch hlavných dimenzií. Prvou je spôsob uvažovania jednotlivca. Niektorí z nás spracúvajú informácie racionálne a logicky. Racionálny typ sa zameriava na informácie a potrebuje, aby boli pred prijatím rozhodnutia logické a konzistentné. Iní sú viac intuitívni a kreatívni. Intuitívne typy nespracovávajú informácie v určitom poradí, ale cítia sa komfortne, pokiaľ si ich prezerajú ako celok.

• Druhá dimenzia popisuje toleranciu jednotlivca k nejednoznačnosti. Niektorí majú nízku úroveň tolerancie ohľadne nejednoznačnosti. Tieto typy potrebujú konzistentnosť a poriadok v spôsobe, akým štruktúrujú informácie, aby sa minimalizovala nejednoznačnosť. Naopak, niektorí môžu tolerovať vysoké úrovne nejednoznačnosti a súčasne dokážu spracovať veľa myšlienok. Keď si zobrazíme tieto dve dimenzie, zobrazia sa nám štyri štýly rozhodovania: direktívny, analytický, koncepčný a behaviorálny. Aj keď sú tieto štyri rozhodovacie štýly odlišné, väčšina ľudí používa viac ako len jeden štýl. Pravdepodobne realistickejšie je hovoriť o dominantnom rozhodovacom štýle jednotlivca a jeho alternatívnych štýloch. Pozrime sa podrobnejšie na každý z týchto rozhodovacích štýlov:

• Direktívny štýl. Rozhodujúci sa, ktorí používajú direktívny štýl rozhodovania, majú nízku toleranciu k nejednoznačnosti a vyznačujú sa racionálnym spôsobom myslenia. Sú efektívni a logickí. Direktívny typy robia rýchle rozhodnutia a zameriavajú sa na krátkodobé hľadisko. Ich efektívnosť a rýchlosť pri rozhodovaní často vedú k tomu, že sa rozhodujú len s minimálnymi informáciami a hodnotia len málo alternatív.

• Analytický štýl. Rozhodujúci sa s analytickým štýlom majú oveľa väčšiu toleranciu k nejednoznačnosti ako pri direktívnom štýle. Pred rozhodnutím chcú mať viac informácií a zvažujú viac alternatív, ako robia rozhodujúci sa pri direktívnom štýle. Analytickí rozhodujúci sa sú charakterizovaní ako starostliví rozhodujúci so schopnosťou prispôsobiť sa alebo zvládať jedinečné situácie.

• Koncepčný štýl. Jednotlivci s koncepčným štýlom rozhodovania majú tendenciu uvažovať veľmi naširoko a zvažovať množstvo alternatív. Zameriavajú sa na dlhodobé hľadisko a dokážu nájsť kreatívne riešenia problémov.

• Behaviorálny štýl. Rozhodujúci sa behaviorálnym štýlom dobre spolupracujú s ostatnými. Zaujímajú ich úspechy ľudí okolo nich a radi prijímajú návrhy od ostatných. Na komunikáciu často využívajú stretnutia, aj keď sa pritom snažia vyhnúť konfliktu. Prijatie inými je pre tento štýl rozhodovania dôležité

• Štýly rozhodovania z hľadiska úrovne participácie

• Líder rozhodne sám a svoje rozhodnutie oznámi členom skupiny.

• Tento rozhodovací štýl si vyžaduje minimum času a žiadne zapojenie ostatných. Používa sa najmä v mimoriadnych situáciách, keď je kritická okamžitá akcia. Vstupy od iných nie sú nápomocné, záleží na okamžitej zhode a následnej rýchlej akcii. Bohužiaľ, niektorí lídri používajú tento štýl aj mimo stavu núdze, pričom by sa mohlo venovať viac času zapojeniu ostatných použitím iného štýlu rozhodovania.

• Líder zhromaždí vstupy individuálne od členov skupiny a rozhodne sám.

• Líder hľadá vstupy od ostatných, zvyčajne na pokrytie slepých miest a na prehĺbenie porozumenia o otázke, o ktorej sa má rozhodnúť. Kľúčoví ľudia zvyčajne disponujú dôležitými informáciami a nekonzultovať s nimi by nebolo rozumné.

• Líder zhromaždí vstupy od členov skupiny a rozhodne sám.

• Líder zorganizuje skupinové stretnutie a vyžaduje si od ostatných vstupy; počúva názory v skupine, potom si tieto informácie zoberie a rozhodne sa.

• Skupinové rozhodovanie prostredníctvom dosiahnutia konsenzu.

• Pri tomto rozhodovacom štýle je líder súčasťou skupiny a disponuje iba jedným hlasom. Skupina spracúva všetky dostupné informácie a hľadá kompromisné pozície, až pokiaľ nesúhlasí každý. Konsenzus sa dosiahne vtedy, keď je každý s rozhodnutím spokojný, cíti, že jeho názory a stanoviská boli vypočuté a každý súhlasí s tým, že bude za prijatým rozhodnutím stáť.

• Líder deleguje rozhodovanie spolu s kritériami / ohraničeniami na skupinu.

• Líder plne deleguje rozhodnutie na skupinu a nie je súčasťou diskusií o rozhodnutí. Tento štýl si od lídra vyžaduje, aby bol pred skupinou veľmi jasný v tom, aké sú kritériá / ohraničenia, ktoré sa musia splniť, aby ich rozhodnutie mohlo posunúť vpred. Nesplnenie týchto požiadaviek môže mať za následok, že skupina bude poslaná späť za „rysovaciu dosku“ alebo líder vyberie záložnú alternatívu a použije iný rozhodovací štýl ohľadne posunutia sa vpred. Zodpovedný líder by si mal ponechať konečnú právomoc schváliť takto zadané rozhodnutie skupiny.