Contents
• Rozhodovanie je súčasťou každodenného života. Niektorí ho považujú za zručnosť, iní za umenie. Rozhodnutia sa môžu tákať osobného alebo profesionálneho života, ale v oboch prípadoch bude mať voľba často dlhotrvajúce dôsledky.
• Rozhodovanie je v skutočnosti komplexný proces, nielen jednoduchý akt výberu medzi alternatívami. V závislosti od autora alebo určitých teórií, je rozhodovanie opísané ako proces, ktorý pozostáva zo 6 až 11 krokov. V tejto časti si predstavíme koncepciu, ktorá identifikuje 8-krokový proces rozhodovania.
• Osem krokov rozhodovacieho procesu
1. Preskúmanie povahy problému. Rozhodovací proces sa začína existenciou problému alebo presnejšie povedané rozdielom medzi existujúcim a požadovaným stavom. Efektívna definícia problému nie je jednoduchá ani triviálna. Na identifikáciu problému by ste mali rozpoznať a porozumieť trom charakteristikám problému:
1. Musíte si byť vedomí problému. Nezabudnite skôr identifikovať skutočný problém ako symptómy tohto problému.
2. Musíte byť pod tlakom, aby ste konali. Skutočný problém vytvára tlak na rozhodujúcich, aby konali; problém bez tlaku konať je problém, ktorý je možné odložiť.
3. Musíte mať kompetenciu alebo prostriedky konať. Keď človek rozpozná problém a je pod tlakom konať, ale nemá potrebné zdroje, zvyčajne cíti, že sú na neho kladené nereálne požiadavky.
2. Identifikácia rozhodovacích kritérií. Po zistení problému sa musia určiť rozhodovacie kritériá dôležité pre jeho vyriešenie. To znamená, že musíte určiť, čo je pri danom rozhodovaní relevantné. Či už je to výslovne uvedené alebo nie, každý, kto sa rozhoduje, má určité kritériá, podľa ktorých sa jeho rozhodnutie riadi. Tieto kritériá sú napríklad:
1. Náklady, ktoré vzniknú (potrebné investície)
2. Riziká, s ktorými sa pravdepodobne stretnete (pravdepodobnosť zlyhania)
3. Požadované výsledky (rast firmy)
3. Priradenie váh jednotlivým kritériám. Ak nie sú kritériá stanovené v kroku 2 rovnako dôležité, musí rozhodujúci sa zvážiť, aby v rozhodovaní dostali správnu prioritu. Jednoduchý prístup k váhe kritérií spočíva v tom, že najdôležitejšiemu kritériu sa pridelí váha 10 a potom sa ostatným kritériám priradí váha v porovnaní s týmto štandardom. Kritérium s váhou 10 by bolo teda dvakrát dôležitejšie ako kritérium s váhou 5. Na určenie najvyššej váhy by ste mohli samozrejme použiť ľubovoľnú stupnicu alebo akékoľvek iné číslo. Cieľom je uprednostniť kritériá, ktoré ste identifikovali v kroku 2, priradením relevantnej váhy každému z nich.
4. Vytváranie alternatív. Štvrtý krok v rozhodovacom procese si vyžaduje, aby rozhodujúci sa zostavil zoznam realizovateľných alternatív, ktoré by mohli vyriešiť problém. V tomto kroku musí byť tvorca rozhodnutia veľmi kreatívny.
5. Analýza jednotlivých alternatív. Po identifikácii alternatív musí tvorca rozhodnutia kriticky analyzovať každú z nich tak, že ju porovná s kritériami stanovenými v krokoch 2 a 3. Z tohto porovnania sú zrejmé silné a slabé stránky každej z alternatív.
6. Voľba víťaznej alternatívy. Šiestym krokom je výber najlepšej alternatívy zo zvažovaných. Po zvážení všetkých relevantných kritérií z hľadiska rozhodnutia a analýze dostupných alternatív si vyberieme alternatívu, ktorá v kroku 5 vygenerovala najvyššiu hodnotu.
7. Implementácia víťaznej alternatívy. Krok 7 sa týka uvedenia rozhodnutia do praxe. Zahŕňa sprostredkovanie rozhodnutia tým, ktorých sa to týka, a dosiahnutie ich oddanosti. Ak sa ľudia, ktorí majú rozhodnutie vykonať, na rozhodovacom procese zúčastňujú, je väčšia pravdepodobnosť, že nadšene podporia výsledok, ako keď im len poviete, čo majú urobiť.
8. Hodnotenie efektívnosti rozhodnutia. Posledným krokom v rozhodovacom procese je zhodnotenie výsledku rozhodnutia s cieľom zistiť, či sa vyriešil problém. Ak hodnotenie ukáže, že problém stále existuje, potom musí osoba s rozhodovacou právomocou posúdiť, čo sa stalo.
1. Bol problém nesprávne definovaný?
2. Vyskytli sa chyby pri hodnotení alternatív?
3. Bola vybraná, ale zle implementovaná správna alternatíva?
• Tieto odpovede môžu viesť k opakovaniu predchádzajúceho kroku alebo si dokonca vyžadovať začatie celého rozhodovacieho procesu odznova.
Save As PDF
Title:
ROZHODOVACÍ PROCES
Keywords
Rozhodovací proces, rozhodovacie kritériá, hodnotenie výsledku rozhodovania, alternatívy
Author:
AGH
Languages:
English
Študent by mal by聽 schopný:
a) Definova聽 rozhodnutie a rozhodovací proces
b) Opísa聽 osem krokov v rozhodovacom procese
Description:
Rozhodovanie mo鱉no definova聽 ako proces, pri ktorom je zámerne vyberaný uritý postup zo súboru mo鱉ných alternatív na dosiahnutie stanovených cie躂ov. Rozhodovanie je neoddelite躂nou súas聽ou moderného mana鱉mentu. V zásade je správne alebo racionálne rozhodovanie pova鱉ované za jednu z k躂úových funkcií mana鱉mentu v ka鱉dej organizácii. Úelom tohto kurzu je pomôc聽 rozvíja聽 vaše rozhodovacie zrunosti, uvedomi聽 si rozdiely medzi individuálnym a skupinovým rozhodovaním a identifikova聽 váš osobný štýl rozhodovania.
• Rozhodovanie je súčasťou každodenného života. Niektorí ho považujú za zručnosť, iní za umenie. Rozhodnutia sa môžu tákať osobného alebo profesionálneho života, ale v oboch prípadoch bude mať voľba často dlhotrvajúce dôsledky. • Rozhodovanie je v skutočnosti komplexný proces, nielen jednoduchý akt výberu medzi alternatívami. V závislosti od autora alebo určitých teórií, je rozhodovanie opísané ako proces, ktorý pozostáva zo 6 až 11 krokov. V tejto časti si predstavíme koncepciu, ktorá identifikuje 8-krokový proces rozhodovania. • Osem krokov rozhodovacieho procesu 1. Preskúmanie povahy problému. Rozhodovací proces sa začína existenciou problému alebo presnejšie povedané rozdielom medzi existujúcim a požadovaným stavom. Efektívna definícia problému nie je jednoduchá ani triviálna. Na identifikáciu problému by ste mali rozpoznať a porozumieť trom charakteristikám problému: 1. Musíte si byť vedomí problému. Nezabudnite skôr identifikovať skutočný problém ako symptómy tohto problému. 2. Musíte byť pod tlakom, aby ste konali. Skutočný problém vytvára tlak na rozhodujúcich, aby konali; problém bez tlaku konať je problém, ktorý je možné odložiť. 3. Musíte mať kompetenciu alebo prostriedky konať. Keď človek rozpozná problém a je pod tlakom konať, ale nemá potrebné zdroje, zvyčajne cíti, že sú na neho kladené nereálne požiadavky. 2. Identifikácia rozhodovacích kritérií. Po zistení problému sa musia určiť rozhodovacie kritériá dôležité pre jeho vyriešenie. To znamená, že musíte určiť, čo je pri danom rozhodovaní relevantné. Či už je to výslovne uvedené alebo nie, každý, kto sa rozhoduje, má určité kritériá, podľa ktorých sa jeho rozhodnutie riadi. Tieto kritériá sú napríklad: 1. Náklady, ktoré vzniknú (potrebné investície) 2. Riziká, s ktorými sa pravdepodobne stretnete (pravdepodobnosť zlyhania) 3. Požadované výsledky (rast firmy) 3. Priradenie váh jednotlivým kritériám. Ak nie sú kritériá stanovené v kroku 2 rovnako dôležité, musí rozhodujúci sa zvážiť, aby v rozhodovaní dostali správnu prioritu. Jednoduchý prístup k váhe kritérií spočíva v tom, že najdôležitejšiemu kritériu sa pridelí váha 10 a potom sa ostatným kritériám priradí váha v porovnaní s týmto štandardom. Kritérium s váhou 10 by bolo teda dvakrát dôležitejšie ako kritérium s váhou 5. Na určenie najvyššej váhy by ste mohli samozrejme použiť ľubovoľnú stupnicu alebo akékoľvek iné číslo. Cieľom je uprednostniť kritériá, ktoré ste identifikovali v kroku 2, priradením relevantnej váhy každému z nich. 4. Vytváranie alternatív. Štvrtý krok v rozhodovacom procese si vyžaduje, aby rozhodujúci sa zostavil zoznam realizovateľných alternatív, ktoré by mohli vyriešiť problém. V tomto kroku musí byť tvorca rozhodnutia veľmi kreatívny. 5. Analýza jednotlivých alternatív. Po identifikácii alternatív musí tvorca rozhodnutia kriticky analyzovať každú z nich tak, že ju porovná s kritériami stanovenými v krokoch 2 a 3. Z tohto porovnania sú zrejmé silné a slabé stránky každej z alternatív. 6. Voľba víťaznej alternatívy. Šiestym krokom je výber najlepšej alternatívy zo zvažovaných. Po zvážení všetkých relevantných kritérií z hľadiska rozhodnutia a analýze dostupných alternatív si vyberieme alternatívu, ktorá v kroku 5 vygenerovala najvyššiu hodnotu. 7. Implementácia víťaznej alternatívy. Krok 7 sa týka uvedenia rozhodnutia do praxe. Zahŕňa sprostredkovanie rozhodnutia tým, ktorých sa to týka, a dosiahnutie ich oddanosti. Ak sa ľudia, ktorí majú rozhodnutie vykonať, na rozhodovacom procese zúčastňujú, je väčšia pravdepodobnosť, že nadšene podporia výsledok, ako keď im len poviete, čo majú urobiť. 8. Hodnotenie efektívnosti rozhodnutia. Posledným krokom v rozhodovacom procese je zhodnotenie výsledku rozhodnutia s cieľom zistiť, či sa vyriešil problém. Ak hodnotenie ukáže, že problém stále existuje, potom musí osoba s rozhodovacou právomocou posúdiť, čo sa stalo. 1. Bol problém nesprávne definovaný? 2. Vyskytli sa chyby pri hodnotení alternatív? 3. Bola vybraná, ale zle implementovaná správna alternatíva? • Tieto odpovede môžu viesť k opakovaniu predchádzajúceho kroku alebo si dokonca vyžadovať začatie celého rozhodovacieho procesu odznova.