Benátske masky sú vyrábané ručne a sú vyrobené z papierovej hmoty, alebo sadry podľa starodávnej benátskej remeselníckej tradície z roku 1300. Rovnako ako v minulosti, masky sú zdobené rôznymi materiálmi, ako sú stuha, kamene a drahokamy. Pôvodne sa masky používali nielen na karnevalových večierkoch, ale aj počas zvyšku roka. Boli účinným spôsobom odstránenia všetkých druhov sociálnej rozmanitosti, takže každý mohol konať bez úsudku. V priebehu rokov bolo používanie masiek v Benátkach zaradené do Mardi Gras a dnes predstavuje pre mesto tradičný symbol. Remeselníci vytvárajú masky na nosenie aj ako zberateľské predmety, rozdiel medzi nimi je v trvanlivosti: masky zberateľov sú ťažšie a sú spracovávané tak, aby vydržali v priebehu času. V Benátkach sú obchody, ktoré stále vyrábajú ručne vyrábané tradičné masky, ako napríklad Ateliér Marega a Gli Amici di Pierrot.

Esparto: skromné rastlinné vlákno, ktoré sa pretvára odbornými rukami esparterov v krásne dizajny praktického charakteru. Je to tradičné remeselné spracovanie, ktoré nadobudlo tvar od esparta a pleity, az po nástroje pre poľnohospodárstvo, alebo domácnosť: koše, koberce, panny, atď. Technika pletenia rastlinných vlákien sa nazýva „pleita”. Hlavným materiálom je esparto (lygeum spartum), a tiež sitina, alebo orobinec (thyfa). Pletenie esparta je rozšírené v celom centre a na juhu Španielska, v Andalúzii a Castille, na Baleárskych ostrovoch, ako aj v južných regiónoch iných stredomorských krajín.

Sušená koža konkrétneho typu tekvice sa použila na výrobu nádob na vodu a víno. Konkrétna rastlinná tkanina je robustná a môže sa použiť niekoľkokrát. Zvyčajne bola vyzdobená tak, aby odlišovala majiteľa a stala sa formou ľudového umenia. V súčasnosti sa tieto nádoby používajú pre dekoráciu, existuje mnoho foriem a vzorov a predávajú sa čisto len ako dekoratívne výrobky.

„Vareta” (vetvička olív) je surovina, ktorá sa používa na výrobu tradičných košov, ako aj prepracovanejších kusov a je to typická andalúzska remeselná krajina olivovníkov. Proces remeselného spracovania je zložitý a začína v lete zberom olivových konárov, ktoré sa očistia od listov a klasifikujú sa podľa látky, ktorá spočíva v umiestnení šestnástich párov tyčí v tvare hviezdy, ktoré sú zviazané a sú obklopené inými, jemnejšími, aby vytvorili základňu na ktorej sú umiestnené „rebrá”, páry tyčí vo forme klietky, ktorá slúži ako vodidlo na vytvorenie steny koša. Po vytvorení steny sa vytvorí hrana a rukoväť. Materiály: zelené olivové vetvičky a konáre sú hlavným jedinečným materiálom použitým na tento účel. Olivová vetvička sa spravidla neuchováva, ale vždy sa spracuje ihneď po zbere, po tom ako sa nechá niekoľko dní uschnúť. Tieto koše sa pôvodne používali na zber a prepravu olív a hrozna, ale v súčasnosti boli nahradené mechanickými zariadeniami. Vytváranie košov s olivovými vetvami je teda vážne ohrozené zrušením, pretože nie je profitujúce a z tradičných dôvodov sotva prežije.

Binche Karneval je najznámejšou karnevalovou udalosťou v Belgicku. Existujú dôkazy o Binche Karnevale od roku 1395, keď sa ľudia stretávali okolo vatry v deň Marti Gras na oslavu konca zimy, ale karneval, ako ho poznáme, siaha až do roku 1500. Tradičným znakom je „Gille”, roľnícka maska, ktorú nosí každý v Marti Gras a tento kostým je úplne ručne vyrobený. Video ukazuje vytvorenie malých vetiev, ktoré sú súčasťou kostýmu Gille. Odborník vo videu vysvetľuje, že sa najprv rozhodne, ktoré vetvy chce použiť. Potom zloží vetvy, aby vytvoril malý zväzok. Remeselník vysvetľuje, že vetvy sú nevyhnutným doplnkom Gille.

Esparto: skromné ​​rastlinné vlákno, ktoré sa pretvára odbornými rukami esparterov v krásne dizajny praktického charakteru. Je to tradičná remeselná činnosť, ktorá dáva tvar pomocou materiálov esparto a pleity, až po nástroje pre poľnohospodárstvo, alebo dom. Pomáhame v oblasti Jódar (Jaén) pri procese výroby esparto produktov, od doby kedy sa vlákno nachádza ešte v poli, až do úpletu a konečného výsledku.

Delenie prúžkov z výhonku liesky, ich zmena na stuhy a tkanie do tradičných rámových košov už takmer neexistuje. Je to staroveké umenie, o ktorom vie len málo ľudí a ešte menej ich vie ako to robiť. Remeselník sa celý deň venuje zberu lieskových prútov a vetví z ktorých sa tvoria pásy. Je to proces, ktorý začína urobením zárezu do vetvy nožom, ďalej sa urobia pásy pričom vetva ohýba vetva, aby sa ľahšie rozdeľovalo. Výhonky môžu byť ohnuté pomocou kolien, ale veľké vetvy sa dajú ťažšie ohýbať. Vtedy sa vetva sa zasunie medzi kmeň stromu a ohne. Ihneď po odstránení kôry sú prúžky dreva upravené čepeľou, aby sa povrch vyhladil. Po vytvorení stúh z lieskov začne konečne tkanie s lamelovým balením. Začne sa so stavbou štvorcovej základne v plátnovej väzbe s veľmi dlhými základnými časťami. Po dokončení tkaného dna sa boky tvoria pokračovaním tkania úzkych pásov okolo dlhých základových kolíkov, ktoré sa teraz stali bočnými, osnovou pre bočné steny.

Použitá technika sa nazýva tesnenie. Hlavným použitým materiálom je dub. Tmelenie je činnosť, pri ktorej sa na doskové škáry palúb umiestni oakum, a potom sa pokryje dechtom, aby sa zabránilo filtrácii vody. Tmelenie si vyžaduje iný proces v závislosti od typu a hrúbky. Ak je to „mäkké” drevo, medzi doskami sa zavádza sekáč, kým nespravia medzeru; na tvrdé drevo je potrebné na vonkajšej strane dosiek 2 cm skosiť. Vo videu uvidíte, ako prebieha tesnenie na lodi.

"História pôvodu siaha až do obdobia Neolitu, okolo roku 5700-4400 pred Kristom. Spočiatku sa využívalo súkno v prírodných farbách ovčej vlny a konopné i ľanové plátno, neskôr sa rozvíjala práca so vzormi, ktorú vykonávali hlavne ženy. Tkanie je spôsob tvorby textilu, pri ktorom sa nite osnovy striedavo mechanicky rozdeľujú na dve alebo viaceré vrstvy a do vytvorenej štrbiny, nazývanej ziva, sa vkladá alebo sa ňou prevlieka útok kolmý na osnovu. Zmenou postavenia osnovných nití vzniká nová ziva a postup sa opakuje. Spôsob, akým sa nite osnovy a útku krížia, určuje väzbu tkaniny. Na Slovensku bola najrozšírenejšia plátnová väzba, útková ripsová väzba a keprové väzby. Okolo polovice 20. storočia nastal zánik pestovania ľanu a konope, nastala zmena spôsobu odievania, čo viedlo k zníženiu množstva doma tkaných tkanín a veľkú časť z nich nahradili továrensky vyrábané tkaniny. Domáce tkaniny začali mať skôr dekoratívny význam. Boli to buď interiérové textílie, alebo časti tradičného odevu. "

Video ukazuje ako manuálne vyrobiť tradičné prútené koše. Poukazuje na to, ako orezať prútie, potom ho zroľovať, lámať, zastrihnúť do požadovaného tvaru a dokončiť košík. Aj keď prútie bolo človeku známe od úsvitu času, prútený a košikársky tovar sa vyvinul predovšetkým na juhovýchode Poľska v 19. storočí (obzvlášť v meste zvanom Rudnik). Školy prútenia boli vytvorené po druhej svetovej vojne. Okrem košíkárstva boli vyrobené rôzne dekorácie a domáce produkty (napríklad pivné tácky, krabice, koše, vianočné trstiny), ako aj nábytok.